Moje tipy ako na zásoby zo záhrady

U mamky v špajzi sa stále našli bohaté zásoby a až teraz si uvedomujem, koľko námahy na to vynaložila. Teraz sa ju snažím odbremeniť ako sa len najviac dá a urobiť si aj vlastné zásoby.

Nájdete tu zopár tipov a trikov, aké zásoby robievam z ovocia a zeleniny z vlastnej záhrady. Samozrejme by toho mohlo byť oveľa viac a receptov na internete nájdete že mnoho, ale možno vás niečo zaujme a inšpirujete sa.

Na zeleninu, ktorú skladujem v mrazničke, používam zaťahovacie plastové vrecká na mrazenie. Kupujem ich buď v DM alebo v Lidl. Výhodou je, že sa jednoducho uzatvárajú a sú opakovane použiteľné. Na každé vrecko je možné centrofixou napísať, čo sa tam nachádza. Pre mňa osobne sú praktickejšie aj z toho hľadiska, že zaberajú menej miesta ako plastové dózy. Neplním ich na maximum a pri uzatváraní z nich vytlačím prebytočný vzduch. Používam tie menšie vrecká s objemom 1 l.

Je potrebné zeleninu pred mrazením blanšírovať?

Niektoré druhy zeleniny sa odporúča pred mrazením blanšírovať z toho dôvodu, aby si po zamrazení zachovali svoju farbu a pri správnom uskladnení vydržia až rok. Neblanšírovanú zeleninu sa odporúča spotrebovať do 3 mesiacov. Ja osobne neblanšírujem všetku zeleninu, z ktorej si robím zásoby. Predovšetkým ak ju chcem použiť na vyvarenie.

Veľa informácii ohľadom blanšírovania nájdete na stránke konzervovanie.sk .

TEKVICE

Cukety, patizóny a biele tekvice sa mi nepodarilo uskladniť v pivnici do ďalšej sezóny. Osobne si myslím, že tak dlho ani nevydržia. Preto si robím zásobu zamrazením. Ošúpem ich, nahrubo nastrúham a naložím do vrecka na mrazenie. Mladé cukety, ktoré nemajú tvrdú šupku, nešúpem.

Hokkaido a maslová tekvica v suchej chladnej pivnici vydrží. Ak nemáte takú možnosť uskladnenia, urobte si zásoby do mrazničky ako z cukety. Hokkaido a maslovú tekvicu je potrebné ošúpať, pretože šupka je tvrdá.

Takto zamrazené tekvice používam do polievok a do omáčok.

ZELER A KALERÁB

Zeler a kaleráb nemám možnosť uskladniť inak ako mrazením. Oba druhy pripravujem na mrazenie rovnako, a to dvoma spôsobmi.

Koreň ošúpem, narežem na približne 2 cm hrubé kúsky a mrazím vo vrecku na mrazenie.

Ak si potrebujem urobiť väčšiu zásobu, ktorú nespotrebujem do pár mesiacov, tak zeler a kaleráb pred mrazením blanšírujem.

Koreň ošúpem a porežem na približne 2 cm hrubé kúsky. Na 3 minúty ich dám do vriacej vody a následne 3 minúty chladím v studenej vode. Nechám ich odkvapkať a zamrazím vo vrecku na mrazenie.

Takto uskladnený zeler a petržlen využívam do vývaru.

MRKVA A PETRŽLEN

Mrkvu a petržlen pripravujem na mrazenie podobne ako zeler a kaleráb. Na krátkodobejšie uskladnenie zeleninu ošúpem, umyjem, nechám odkvapkať, porežem na požadovanú veľkosť a zamrazím.

Na dlhodobejšie uskladnenie zeleninu blanšírujem. Mrkvu a petržlen ošúpem a umyjem. Následne narežem na 1 cm hrubé pásiky a blanšírujem 3 minúty. Pri blanšírovaní platí, ako dlho sa zelenina blanšíruje, tak dlho sa chladí v studenej vode. Nechám ich odkvapkať a zamrazím. Takto pripravenú mrkvu a petržlen používam do vývaru.

Mrkvu a petržlen možno narezať na tenké krúžky, ktoré používam do zeleninových či strukovinových polievok. V takomto prípade ich blanšírujem 1 minútu.

Koreňovú zeleninu možno naložiť aj v soli. Recept je úplne jednoduchý a je to vynikajúci doplnok do polievok.

CIBUĽA A PÓR

Cibuľu a pór je možno taktiež zamraziť. Je to ideálny spôsob, ak máte najmä domáce zásoby, ktoré neviete uskladniť kvôli nedostatku miesta.

Spôsob prípravy na mrazenie je úplne jednoduchý. Očistený pór či cibuľu si nakrájam na také kúsky, ktoré hneď po rozmrazení viem priamo využiť.

Do vývaru si narežem pór asi na 10 cm dlhé kúsky, cibuľu rozrežem na polovice. Na zapraženie do polievok či omáčok narežem pór na tenké krúžky a cibuľu porežem nadrobno.

VŇATE

My si nevieme predstaviť akúkoľvek polievku bez petržlenovej vňate. Pridávam ju aj k mäsu či omáčkam.

Vňať si viete vypestovať aj mimo sezónu, nezaberie veľa miesta no nebude jej ale veľa. Postačí k tomu petržlenový koreň, mištička či vrchnák a voda. Koreň odrežte necelý centimeter odkiaľ vyrastá vňať, zvyšné stonky zostrihnite. Takto nachystaný koreň dajte do mištičky alebo vrchnáku s vodou. Pozor však, nesmie byť potopený či plávať. Vodu je potrebné pravidelne meniť či dopĺnať. Položte ho na svetlé teplé miesto a čoskoro začne rašiť vňať.

Na zamrazenie vňate postupujem takto. Čerstvo natrhanú vňať osprchujem, nechám trochu vysušiť na utierke a následne ju strihám nožnicami na bylinky. Ak nemáte také nožnice k dispozícii, postačí aj nôž. Hrubšie konce vňate nepoužijem. Takto nastrihanú / narezanú vňať naložím do plastových vreciek (alebo menšej plastovej dózy) a zamrazím.

Podobne ako petržlenovú vňať je možné zamraziť aj kôpor. Pozor však, zamrazuje sa iba mladučký kôpor, ktorý nemá ešte kvet.

Okrem petržlenovej vňate si robím zásoby aj z vňate mrkvovej a zelerovej. Tie používam do vývaru. Robím z nich tzv. zväzky. Čerstvo natrhanú vňať osprchujem a nechám chvíľu osušiť. Do zväzku použijem zopár kúskov z každej vňate. Stonkami omotám vňať, aby vznikol zväzok a ten ešte omotám niekoľkokrát dookola bielou nitkou. Hotové zväzky naukladám do plastových vreciek a zamrazím.

CVIKLA

Cviklu je síce možné kúpiť už aj uvarenú, ja som však za čerstvú, ktorú si pripravím podľa seba. Cviklu varím celú neošúpanú 2 – 2,5 hodiny v odkrytom hrnci. Priebežne dolievam vodu. Po uvarení vodu zlejem a cviklu nechám vychladiť. Vychladenú cviklu ošúpem, narežem na polovice či štvrtiny a zamrazím v plastových vreckách. Samozrejme mrazím len tú cviklu, ktorú hneď nespotrebujem.

Ak robievate cviklu na Veľkú noc, viete si ju predpripraviť už počas jesene a pred sviatkami už len dochutíte. Vyskúšajte veľkonočnú cviklu podľa tradície našej rodiny.

PARADAJKY

Z paradajok robievam zásoby na dva spôsoby.

Prvým spôsobom je passata, teda paradajková omáčka. Robievam tú najjednoduchšiu, bez iných prísad. Pre mňa osobne je to lepšie takto, ochutiť si ju viem aj neskôr. Používam ju do polievok, omáčok, cestovín. Vyskúšajte ju aj zo žltých paradajok.